Kde bude Európa v roku 2020?

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 21.1.2013 o 13:10 | Karma článku: 3,69 | Prečítané:  431x

Predstavte si, že v jednom z týchto sychravých jesenných dní sa len tak vyberiete do ulíc a náhodným ľuďom položili otázku, ako bude podľa nich vyzerať Európa v roku 2020. Nuž, zvláštna otázka. Alebo, ešte lepšie, či pomôže stratégia Európa 2020 k svetlejšej a lepšej budúcnosti Európskej únie! No, ak by sme si odmysleli časť respondentov, ktorá si pred vami len poklope na čelo, ďalej snáď aj tú, ktorá vás počastuje všakovakými nadávkami, pravdepodobne by sme si vypočuli naozaj širokú škálu názorov.

Svet je zvláštny tým, že ľudia sa jeden od druhého odlišujú svojím vekom, postavou, vzdelaním, národnosťou, a čo je najdôležitejšie, zmýšľaním. Odpovede každého z nich by bolo odlišné, všetky by sa uberali iným smerom. Niektoré by boli optimistické, iné až príliš kritické. Napokon, poznáme nepísané pravidlo o tom, že mnohí Slováci sú odborníkmi na všetko! Niektorí by povedali, že sa roku 2020 ani nedožijeme, keďže o pár mesiacov nás čaká koniec sveta. Mimochodom, asi osemdesiaty. Druhí by sa len pousmiali a s nechápavým výrazom by sa opýtali, čo vlastne znamená tá stratégia Európa 2020. Prichádza k nám ďalšia bezvýznamná taktika zo západu, ktorej cieľom je vytiahnuť z chudobných Slovákov kvantum peňazí a prihrať ich tým chytrákom, ktorí sú otitulovaní spredu i zozadu? To naozaj neznie dobre. Zrúti sa celý systém ako kocky domina? Určite nie. Každopádne, odpovede by boli rôzne. Pozitívne i negatívne. Pochopiteľne, našli by sa aj ľudia, ktorí sa v tomto pohybujú ako doma. A čo vy? Kde by ste sa zaradili? Dúfam, že nie k tým, ktorí nič nepočujú, nič nevidia a dokonca nič nechcú vedieť.

Stratégia Európa 2020 by mala splniť päť cieľov, pomocou ktorých by sme dostali ,,trofej" v podobe rastu, ktorý by bol inteligentný, udržateľný a inkluzívny. Tieto ciele by som prirovnala k prstom na ruke. Aké jednoduché, však? Palcu by som priradila zamestnanosť, pretože keď je vystretý, tak smeruje hore. Takto by to malo byť aj so zamestnanosťou a motiváciou k nej. Zoberme si, napríklad, Slovensko! Malá, veľká krajina! Ak by ste sa opýtali niektorých dlhodobo nezamestnaných, prečo nepracujú, dostali by ste odpoveď, ktorá by vás zrejme poriadne zaskočila – vraj prečo by mali? Veď peknú sumu peňazí im dá štát vo forme sociálnych dávok a to euro hore-dole, ktoré by si zarobili pri dlhých hodinách pri výrobnom páse, pri prebdených nociach bez možnosti oddychu, im naozaj nestojí za to. Aký paradox, však? Veru, zvláštne je ten sociálny systém nastavený.

Ukazováku by pripadli veda, výskum a vývoj. Rovnako ako ukazovák poukazuje na nové veci, aj tieto moderné odvetvia poukazujú na to, že stále sa môžeme posúvať vpred. Nemyslíte si, že 3% HDP investícii by v súčasnosti pomohlo? Možno by sa vynašli nové

technológie, lieky na mnohé choroby, možno by ukazovák pomohol palcu. Stačí len chcieť, a práve vôľa ošetrovať drobné šrámy na ukazováku akosi chýba.

Prostredník by sa mal ukázať chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Povráva sa, že otázka finančnej situácie, mentality menšín, spoločenskej exklúzie, je neriešiteľný. Ach, aká hlúposť. Kľúčom k jeho úspešnému zvládnutiu je obojstranná tolerancia, zmena xenofóbneho myslenia obyvateľstva. Ako jednoducho to znie, však? Taký zázrak by mohli priniesť obyčajné úsmevy medzi ľuďmi. Paradoxne, zase sa dostávame k palcu (motivácia), ale aj ukazováku (zlepšenie technológii). Ako by jeden bez druhého nemohli existovať.

Na rade je prstenník, ktorý by som vydala za zmenu klímy a energie. Sľúbili by si lásku k obnoviteľným zdrojom. Predsa, tá je krajšia ako láska k neobnoviteľným zdrojom, veď nikdy nevyhasne! Zoberme si, čo budeme robiť, keď vyčerpáme ropu? V tomto smere by nám pomohol obnoviteľný zdroj a k tomu by dopomohol aj ukazovák (objavy).

No a nakoniec ten najmenší, ale podľa mňa najdôležitejší – malíček. Ten sa už odmalička priatelí so vzdelaním. Vzdelávať sa treba celý život, ale nie si vzdelanie kupovať! Len si predstavte kúpený titul doktora. Toho doktora, čo by vám nádchu popísal ako bolesť kolena. Nešťastník! Takto by to potom išlo z generácie na generáciu, a nakoniec by tu zostala len skupina hlupákov. Nepredstaviteľné! Veď práve vzdelanie dáva zmysel všetkým ostatným cieľom. Ak by sme boli nevzdelaní, tak by sme nemali zamestnanie, výskum a vývoj, nerozmýšľali nad globálnymi problémami a mali vo svete chudobu. Áno vzdelanie sa nás dotýka v každom našom období života, či to je detstvo a prvé kroky, alebo dospievanie a škola, dospelosť a rodičovstvo, či staroba a tradície.

Veru, dôležitá je tá ruka. Skúste si na ruku nasypať piesok a pozorujte, ako rýchlo vám bude pretekať pomedzi prsty. Naopak, keď prsty spojíte, prestane. Všetko ostane na dlani. Práve toto je akýmsi posolstvom mojej eseje. Ťažko môžu jednotlivé sektory štátu fungovať jeden bez druhého. Rovnako ako ciele, ak aspoň jeden vynecháme alebo ho nedotiahneme dokonca, tak sa nám nepodarí získať vysnívanú trofej. Určite viete, že Európska únia možno o chvíľu prekročí tridsať člennú hranicu, čo znamená rôznorodé kultúry, jazyky... Zostane aj napriek tomu spolu? Budeme kráčať ruka v ruke? Možno áno, možno... je to vo hviezdach.

 

Iveta Kelemecová,

študentka

Gymnázium Snina

 

Text autorky získal 1. miesto v esejistickej súťaži Quo Vadis, Európa?, organizovanej Zastúpením Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Nadáciou F.  A. Hayeka. Súťaže sa zúčastnili účastníci a absolventi Letnej školy ekonómie Nadácie F. A. Hayeka. Text vyjadruje názor autorky a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?