Aká má byť rozpočtová únia?

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 3.2.2013 o 12:20 | Karma článku: 1,19 | Prečítané:  163x

Pretrvávajúci štátny dlh a finančná kríza odštartovali nové kolo diskusií o ďalšom prehlbovaní spolupráce členských štátov EÚ. V tejto súvislosti mnohí hovoria o nutnosti doplniť menovú úniu aj o fiškálnu úniu. Avšak, menej jasné je to, čo by znamenala v praxi.

EÚ určite potrebuje viac fiškálnej disciplíny na úrovni členských štátov. Iba tak sa dajú minimalizovať riziká zneužitia systému pod rúškom spoločnej meny, čo je jedna z príčin súčasnej krízy. Rovnako tak, ako nerozvážna fiškálna politika členských štátov EÚ, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou Eurozóny. Nedávna úprava Paktu stability a rastu a posilnenie jeho „preventívnych" aj „nápravných" opatrení, vrátane automatických sankcií, je určite namieste. To isté možno povedať aj o novej medzivládnej Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a súvisiacich právnych predpisoch EÚ. Vďaka týmto nástrojom sú členské štáty nútené posilniť svoje vlastné fiškálne pravidlá a inštitúcie. A to buď prostredníctvom zmeny ústav alebo prijatím ich legislatívneho ekvivalentu.

Ďalší krok k posilneniu fiškálneho federalizmu EÚ spočíva vo vybudovaní mechanizmu na riešenie otázky dlhov - Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM). V ideálnom prípade by mal vyvažovať sankcie za nezodpovedné správanie (nariadením riadeného bankrotu alebo cez štrukturálne opatrenia) a poskytovať finančný vankúš na zvládnutie bolestivého procesu nápravy. Mechanizmus by mal tiež ukončiť angažmán Európskej centrálnej banky v poskytovaní pomoci krajinám v kríze. Doterajšie záchranné opatrenia prijaté ešte pred zavedením ESM v rámci takzvaného Európskeho nástroja finančnej stability boli prijímané pod tlakom finančných trhov. Výsledkom bola núdzová finančná pomoc, ktorá však môže navádzať k morálnemu hazardovaniu vlád, ako aj súkromných veriteľov.

Skúsenosti, ktoré zbierame z bankovej krízy už od roku 2008 ukazujú, že sa bez skutočne paneurópskeho bankového dohľadu a mechanizmu krízových opatrení nezaobídeme. A to vrátane systému ochrany vkladov a predĺženia mandátu ESM s cieľom dosiahnuť dočasnú rekapitalizáciu bánk, ktoré sa ocitli v kríze. Ide o kľúčové rozhodnutia, pokiaľ chceme zabrániť odchýlkam v rámci národných programov záchrany bánk, ktoré zároveň vytvárajú novú formu posilneného fiškálneho federalizmu.

Bohužiaľ, nie všetky federalistické návrhy smerujú k posilneniu fiškálnej disciplíny a potlačeniu morálneho hazardovania a rozšafnosti. Ide najmä o eurobondy, ktoré majú spoločne emitovať alebo garantovať členovia EMÚ. Tie totiž môžu na úrovni členských štátov viesť skôr k oslabeniu fiškálnej disciplíny a vytvoreniu negatívnych stimulov než k fiškálnej konsolidácii. Prax fiškálneho federalizmu v mnohých krajinách potvrdzuje, že vzájomná dlhová zodpovednosť vedie k fiškálnej katastrofe.

Niektoré ďalšie federalistické idey sú zaujímavé, ale nemusia riešiť problémy spôsobené dlhovou krízou. O harmonizácii daňových základov a ešte kontroverznejšom návrhu na zjednotenie daňových sadzieb v celej EÚ by sa malo diskutovať skôr v kontexte fungovania jednotného európskeho trhu. To isté sa vzťahuje k veľkosti rozpočtu EÚ. Niektorí sa domnievajú, že rozpočet by mal byť vyšší ako súčasné 1 % HDP
Únie a napĺňanie eurokasy by mali zabezpečiť skôr jej vlastné príjmy než príspevky členských štátov. Moja odpoveď na tieto zámery je skôr áno. Závisí to aj od ochoty členských štátov odovzdať do rúk EÚ zodpovednosť za politické úlohy a schopnosti Bruselu plniť ich efektívnejšie.

 

Marek Dabrowski
Analytik a bývalý prezident Centra pre sociálny a ekonomický výskum (CASE), Varšava

 

 

Text bol pôvodne publikovaný 28. júna 2012 v denníku Hospodárske noviny ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ. Text vyjadruje názor autora a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?