Čas na krízový manažment

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 10.3.2013 o 12:36 | Karma článku: 3,24 | Prečítané:  268x

Po skončení každého krízového summitu k situácii v eurozóne predstavia hlavy štátov svetovým médiám výsledky svojho úsilia. Neraz k nim dospeli až po rokovaniach, ktoré trvali celú noc. Z výrazu lídrov je väčšinou cítiť vyčerpanie, málokedy však hrdosť na dosiahnuté kompromisy. Finančné trhy sa však upokoja, občania si opäť vypočujú slová istoty a všetci rokujúci partneri si zachovajú svoju tvár.

Pri takom množstve bieleho dymu ostávajú skutočné prínosy zasadaní Európskej rady a Euroskupiny dobre zahaleným tajomstvom. V súlade s nepísaným pravidlom, podľa ktorého musia byť tieto stretnutia vždy úspešné, všetci automaticky predpokladajú, že atmosféra na nich bola plná harmónie. Média ešte niekoľko dní po nich, až na výnimky, nešetria chválou o dosiahnutých úspechoch. Až kým sa dym nerozplynie a aktéri finančného trhu po prvotnej eufórii znovu neukážu palec obrátený smerom nadol. Všetci sa znova trasú, kým nepríde ďalší krízový summit a očakávania opäť začnú stúpať: veď tentokrát už musia na riešenie eurokrízy prísť!

Od jari 2010 sa takýto rituál opakuje stále dookola. Je to ako opereta, udivujúco trvácna, ktorú pri každej repríze diváci vždy odmenia potleskom. Koľko prvoplánových riešení už javisko ukázalo? Prísnejší dohľad nad rozpočtami, nové pravidlá pre riadenie dlhu, konsolidácia štátneho dlhu, participácia súkromného sektora. Pamätá si ešte niekto využívanie finančných injekcií? Najpopulárnejšie predstavenia doposiaľ? Podmienečná solidarita a pôžičky namiesto konsolidácie. V hlavnej úlohe  nemecká kancelárka  Angela Merkelová. Je zjavné, že s prvoplánovými riešeniami eurokrízu neprekonáme. Dočasne síce uvoľnia napätie, napríklad ak sa finančná výpomoc použije na refinancovanie bankového sektora, nejde však o udržateľné riešenia. Príčiny krízy vôbec neriešia.

V horšom prípade nápady z nočných seáns v Bruseli ešte viac znepríjemnia situáciu, keďže neberú do úvahy možné nepriame náklady a „efekt nákazlivosti“. Takýto osud postihol napríklad Španielsko a Taliansko, ktoré sa dostali do problémov s refinancovaním hneď po ohlásení konsolidácie dlhu v Grécku. Dôvera investorov v dovtedy stabilné ekonomiky sa zrútila. To je však jav, ktorý sa dal predpovedať. Podobný scenár hrozí v prípade nadmerných požiadaviek na konsolidáciu za príliš krátke obdobie. Hospodárstva štátov v kríze to položí na kolená. Lídri však pri diskusiách tento problém nezohľadňujú. Silné hospodárske väzby medzi členmi EÚ tak budú mať za následok, že solventné štáty severnej Európy v blízkej dobe nakazia recesiou, ktorá gniavi južnú Európu.

Nesmieme sa nechať opiť krátkodobým úspechom silovej politiky made by Angela Merkelová. Na ceste, ktorú zvolila sa platí privysoké mýto. Zavedenie systému podmienečnej solidarity znamená, že si Únia kope vlastný hrob. Platí to v kontexte hospodárskom aj politickom. Z pohľadu hospodárskeho  prvoplánové riešenia nedokážu zmierniť prehlbujúcu sa recesiu v krízových štátoch, ktorým sa priťažilo pre silný tlak na nútené krátenie rozpočtov. V politickom zmysle slova zase darcovské, ako aj príjmajúce krajiny euroúverov a garancií strácajú dôveru v rámci európskeho projektu, keďže nevidia koniec krízového stavu, v ktorom je monetárna únia uväznená.

Preto je potrebné nahradiť prvoplánové riešenie novým krízovým manažmentom. Aby sa predišlo krachu monetárnej únie je potrebné vyslať jasné posolstvo z najvyšších politických kruhov smerom k trhom a čitateľný záväzok ku spoločnej mene. Či sa tak stane prostredníctvom fondu na znižovanie dlhu, eurobondov alebo bankovej licencie pre ECB ostáva otvorenou otázkou. Podstatné je, aby sa investori neobávali straty svojich peňazí pre možné úsporné opatrenia alebo menové reformy. A žiadny špekulant by nemal mať viac šancu staviť na bankrot štátu v eurozóne. Európska politika sa dostane zo situácie, kedy v tme hľadá svetlo iba ak nájde dostatok odvahy priznať pochybenia a zmeniť kurz plavby. Je najvyšší čas.

 

Björn Hacker

Projektový manažér pre oblasť Európskej hospodárskej politiky v nemeckej nadácii Friedrich-Ebert-Stiftung v Berlíne.

 

Text bol pôvodne publikovaný 3. septembra 2012 v denníku SME ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ. Text vyjadruje názor autora a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?