Európa 2 x 2

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 31.3.2013 o 12:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

Čo je to Európa? Existuje Európa, ktorá má svoje geografické hranice. Patrí do nej Rusko a Island. Kultúrne ponímanie Európy zase ráta s Gruzínskom, Novým Zélandom a Kapverdskými ostrovmi. A nakoniec je tu ešte Európa politická - Európska únia a jej členovia. S príchodom dlhovej krízy sa však prepisujú aj jej hranice. Čoraz častejšie sa ňou myslí iba eurozóna zložená zo 17 krajín, nie 27 členských štátov EÚ. Teraz bude mať tento nový význam „Európy" aj svoju politickú reprezentáciu.

Prvá číslica „2" z nadpisu predstavuje „Európu" tak, ako ju popisuje nedávno zverejnený dokument prezidenta EÚ Hermana Van Rompuya s názvom „Otázka dokončenia ekonomickej a monetárnej únie". V tomto dokumente je predstavená vízia fiškálnej únie s vlastným rozpočtom, ktorá by znamenala dôležitý krok smerom k budovaniu skutočnej „ekonomickej únie". Vyžadovala by si zriadenie európskej obdoby štátnej pokladnice, ktorá by mala rozpočtovú kontrolu nad národnými rozpočtami. Reč je teda o akomsi európskom super-ministrovi financií. Citlivou otázkou zostáva jeho demokratická zodpovednosť. Herman Van Rompuy sa pýta: „Vyžadoval by si integrovanejší rámec hospodárskej politiky vlastné štruktúry zodpovedné za eurozónu?" Inými slovami, potrebuje eurozóna vlastný parlament?


Druhá „dvojka" symbolizuje závery z rokovania skupiny ministrov zahraničných vecí 17. septembra, ktoré viedol nemecký minister Guido Westerwelle. Skupina v správe zo stretnutia upozornila na kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pre zabezpečenie demokratickej legitímnosti v procese budovania ekonomickej únie. Ministri sa zhodli sa na tom, že „...ak sa rozhodnutie bude týkať len eurozóny plus iných „vopred rozhodnutých" členských krajín, ktoré majú záujem stať sa jej súčasťou, je potrebné preskúmať tiež spôsoby, akými sa dajú zapojiť členovia Európskeho parlamentu z týchto krajín...". Inými slovami, eurozóna si požičia jadro Európskeho parlamentu aby spolurozhodoval (alebo aspoň radil) v otázkach fungovania eurozóny rovnakým spôsobom, ako to už viac než rok funguje v prípade jadra Európskej rady.


V ďalšej časti správy skupiny Westerwelle sa tiež spomína princíp, podľa ktorého by na schválenie ďalších dodatkov k zmluvám Európskej únie nebol potrebný súhlas všetkých členských štátov. Tieto časti zmlúv by potom boli záväzné len pre tie štáty, ktoré ich schválili. V podstate ide o zrušenie práva veta, čo môže byť odpoveďou na minuloročný pokus Veľkej Británie vetovať Fiškálnu zmluvu ako súčasť zakladateľských zmlúv EÚ. Neskôr by to mohlo znamenať, že aj krajiny eurozóny by sa mohli ocitnúť mimo hru (ak by to mala niektorá byť, tak pravdepodobne Grécko alebo Írsko).


To ma privádza k nasledujúcemu scenáru. Ak má Herman Van Rompuy pravdu, eurozóna bude mať vlastný rozpočet spravovaný „Európskou štátnou pokladnicou". O jej demokratickú legitimitu sa postarajú členovia Európskeho parlamentu volení členmi eurozóny. Možno budú dokonca voliť aj riaditeľa novej inštitúcie, „Európskeho pokladníka". Ten by spravoval rozpočet eurozóny, riadil štátne rozpočty krajín fiškálnej únie, predsedal zasadnutiam ministrov financií Euroskupiny a plne sa zodpovedal poslancom europarlamentu eurozóny a zástupcom národných parlamentov z krajín, ktoré sú jej súčasťou.


Znamená to de facto zrod viacrýchlostnej Európy, ktorej jadro tvoria štáty usilujúce sa o „politickú úniu" založenú na fiškálnej únii, makroekonomickej spolupráci a uplatňovaní mechanizmov rozpočtovej kontroly, ktoré majú legitímny základ. Časom bude potrebné rozdelenie kompetencií v hospodárskych otázkach na európske a národné vyriešiť. Ozvali sa hlasy volajúce po novej európskej zmluve, ktorú najnovšie podporil aj predseda Barroso. Nové inštitúcie „politickej únie" by zahŕňali vrcholové schôdzky hláv štátov eurozóny a ich vlád, Európsku pokladnicu a členov Európskeho parlamentu volených eurozónou. Dopĺňať by ich mohla dokonca európska armáda.


Druhý stupeň fungovania by predstavovala súčasná Európska únia s Európskou radou a Európskym parlamentom v plnom počte, Európska komika a Európsky súdny dvor. Spolu by museli zabezpečiť konzistentnosť jadra so zvyškom EÚ. Ak Európska pokladnica nebude priamo spadať pod zodpovednosť Komisie, vzťah medzi týmito dvomi inštitúciami bude kľúčový.


Hlavným cieľom novovzniknutého politického, fiškálneho, rozpočtového a hospodárskeho jadra by malo byť aby sa pripojili všetci, alebo čo najviac európskych súrodencov.

 

Piotr Maciej Kaczyński
Výskumník a riaditeľ programu, Centrum pre európske politické štúdiá (CEPS) v Bruseli

 

 

Text bol pôvodne publikovaný ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ. Text vyjadruje názor autora a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?