Euro: Pomoc či prekážka európskej integrácie?

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 24.3.2013 o 12:59 | Karma článku: 1,90 | Prečítané:  165x

Euro malo byť peňažným mazivom na motor vnútroeurópskeho obchodu. Prívrženci projektu tvrdili, že Európa rozdelená menovými hranicami bude beznádejne slabým konkurentom veľkých hráčov globálneho hospodárstva. Zo začiatku sa zdal byť tento argument rozumný. Pri zachovaní ostatných podmienok by odstránenie kurzových rizík a iných nákladov spojených s menovými transakciami naštartovalo obchod rovnako ako odstránenie ciel alebo fyzických prekážok.

Avšak podmienky sa menia. Euro samotné zasiahlo piliere európskej ekonomiky natoľko, že dnes ekonomickú integráciu nepodporuje, ale naopak sťažuje.

Jednotná mena poskytla stredomorským ekonomikám prístup k lacným úverom. Väčšina tohto kapitálu sa však nepoužila na investície smerujúce k rastu produktivity, ale na krátkodobú spotrebu a podporu stavebníctva. V dôsledku toho sa rozdiel v produktivite medzi severnou a južnou Európou nezúžil. Naopak, záplava kapitálu viedla k výraznému rastu miezd a cien v južných členských štátoch oproti severanom. Ilustruje to aj vývoj jednotkových nákladov práce, t.j. náklady práce upravené o zmeny v produktivite, pre hospodárstvo ako celok. Od roku 1995 sa podľa údajov OECD jednotkové náklady práce zvýšili v Nemecku o 3 % a v Rakúsku o 11 %. Počas rovnakého obdobia sa zvýšili v Taliansku o 39 %, v Španielsku o 41 %, v Portugalsku o 48% a v Grécku o 64%. Ekonomiky s dostatočne konkurencieschopnou štartovacou pozíciou by sa s takýmito nárastmi dokázali vyrovnať. Ak sa ale existujúca nerovnováha prehĺbi, dobehnúť do cieľa je veľmi namáhavé a následky pre štát sú ničivé.

V období rokov 2001 až 2007 sme boli podľa údajov Eurostatu svedkami polarizácie obchodných bilancií v Európe. Kým v Nemecku, Holandsku a Belgicku rástli obchodné prebytky, v Grécku, Portugalsku a Španielsku bol trend deficitný. V časoch pred zavedením eura by sa tieto nerovnosti vyrovnávali automaticky úpravami menových kurzov. Stredomorské ekonomiky by si nemohli požičiavať kapitál na medzinárodných trhoch za tak nízke úrokové sadzby. Prirodzené obmedzenia by zabránili úverovému boomu a „uleteným“ schodkom štátneho rozpočtu.

Aká je teda perspektíva európskej ekonomickej integrácie dnes? Prudký nárast spotreby a dovozu, ktorý si stredomorské štáty vychutnávali do roku 2007 stál na hlinených nohách.  Bol vyvolaný exportným  boomom severnej Európy. V tom čase dosahoval vnútorný európsky obchod svoje historické maximum a zdalo sa, že euro napĺňa svoju misiu znamenito. Napokon vidíme, že táto situácia priniesla aj predraženie dovozu stredomorských krajín.  Kým táto situácia potrvá, šance na hospodársku integráciu Európy sú vážne ohrozené.

Zmena eurozóny na úniu s možnosťou neobmedzených vládnych transferov by tento stav ešte viac zakonzervovala. Vládne výdavky by stlačili obchod a investície. Alternatívou je oddeliť ekonomickú integráciu od politickej.  Ak je pre krajiny jednoduchšie vybudovať si konkurencieschopnú pozíciu mimo eurozóny než v rámci nej, potom vystúpiť z tohto zväzku je zváženia hodný variant, aj napriek krátkodobým nákladom na tento krok. V dlhodobom horizonte môže dokonca znamenať užšiu ekonomickú integráciu, ako násilné držanie krajín v menovej únii.

Ekonomická integrácia si nevyžaduje menovú úniu, dokonca ani politickú úniu – nakoniec, pozrime sa napríklad na švajčiarske a nórske hospodárstvo, ktoré sú tiež pevne previazané s hospodárstvom eurozóny. Čo je však potrebné, je odstrániť ostávajúce obchodné bariéry v rámci eurozóny. Ide o to, vytvoriť trh, na ktorom sa môže obchodovať so službami rovnako voľne ako s priemyselným tovarom v súčasnosti. Znamenalo by to tiež nižšie náklady na transakcie na trhu nehnuteľností, ktorých výška dnes bráni voľnému pohybu pracovnej sily cez hranice. Potrebujeme „viac Európy“ aj “menej Európy” – silnejšiu hospodársku a voľnejšiu politickú úniu.

 

Kristian Niemietz

Institute of Economic Affairs

 

 

Text bol pôvodne publikovaný 27. júla 2012 v denníku Hospodárske noviny ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ. Text vyjadruje názor autora a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?