Toto desaťročie môže ešte stále patriť EÚ...

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 27.1.2013 o 13:03 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  201x

Na úvod jedna prognóza: na konci tohto desaťročia prestaneme súčasnú globálnu hospodársku krízu vnímať ako hrozbu pokračovania projektu zjednotenej Európy. Začneme sa na toto obdobie dívať ako na bod zlomu, ktorý viedol k silnejšej, integrovanejšej a prosperujúcejšej Európe.

Táto predpoveď sa síce môže dnes zdať trochu pritiahnutá za vlasy, avšak pevne verím, že toto desaťročie bude naozaj patriť Európskej únii. Známe príslovie hovorí - "Čo nás nezabije, to nás posilní". Európska únia v súčasnosti prechádza snáď najťažším obdobím od svojho vzniku. Verím však, že táto skúška ho ešte viac zocelí.

Prečo si to myslím? Najmä preto, že sme nepodľahli panike spojenej s problémami eurozóny. Podarilo sa nám prijať rýchle a rozhodné opatrenia a zaviesť do praxe nové pravidlá hospodárskeho riadenia, ktoré zaručia, že sa podobná kríza v budúcnosti nezopakuje.

Zaviedli sme nové ochranné mechanizmy a poskytli nevyhnutnú podporu krajinám s problémami. Dohodli sme sa na prehĺbení transparentnosti v rámci prípravy rozpočtov, pokračujúcej podpore posilneného hospodárskeho riadenia na národnej aj európskej úrovni, resp. na opatreniach smerujúcich k zníženiu verejného dlhu.

Chápem, že spomínané opatrenia sú verejnosťou vnímané odlišnou optikou - vidia ju cez stratu pracovných miest a tvrdé úsporné opatrenia. Pozrime sa však na aktuálnu situáciu zo širšieho hľadiska. Už dnes možno pozorovať posun od čisto reštriktívnej politiky smerom k vyváženému prístupu, ktorý kladie dôraz na stimuláciu hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest - práve tento posun vnímam ako kľúčový z hľadiska posilnenia postavenia EÚ v klube elitných svetových ekonomík.

Na čom konkrétne je založený môj optimistický postoj? EK 30. mája prijala spolu so špecifickými odporúčaniami pre každú členskú krajinu aj opatrenia na podporu stability, rastu a zamestnanosti. Kľúčovým posolstvom týchto opatrení je stabilizácia hospodárskej a menovej únie a znovunastolenie dôvery v euro. Dosiahnutie tohto cieľa bude podmienené ešte hlbšou integráciou, cestou bankovej únie, resp. v rámci eurozóny ďalším posilneným finančným dohľadom a spoločnou ochranou bankových vkladov.

Po druhé, bude dôležité naplno zúročiť potenciál vnútorného trhu, ktorý sa nevyčerpal ani za 20 rokov svojej existencie. Odstránenie prekážok pri zavádzaní európskeho patentu, plná implementácia Smernice o službách, ktorá by priniesla zvýšenie európskeho HDP o 1,8 %, dokončenie jednotného digitálneho trhu či odstraňovanie cezhraničných prekážok v zdaňovaní - to všetko sú výzvy, na ktoré je potrebné reagovať, a ktoré v sebe skrývajú významný potenciál ďalšieho rastu a miliónov pracovných príležitostí.

Po tretie, je potrebné podporovať stimuly na tvorbu pracovných miest, najmä v odvetviach ako sú informačné technológie, inovácie či zelená ekonomika. Keďže v celej EÚ v súčasnosti existuje viac ako 3 milióny voľných pracovných pozícií, ktoré nie sú obsadené z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v príslušnom odbore, je nevyhnutné zamerať sa aj na opatrenia smerujúce k prispôsobeniu sa vzdelávacích systémov a rekvalifikačných schém reálnym potrebám trhu.

Po štvrté, musíme zabezpečiť, aby bola Európa schopná financovať svoj program na podporu rastu. To znamená, dohodnúť sa na novom viacročnom finančnom rámci, na vytvorení projektových dlhopisov, zamerať sa na štrukturálne fondy venované opatreniam na podporu rastu, ako aj navýšiť základný kapitál EIB. Ďalším opatrením by mohlo byť prijatie dane z finančných transakcií, ktorá by mohla prorastové opatrenia podporiť sumou až 57 miliárd eur.

Toto všetko sú opatrenia, ktoré zlepšia prosperitu EÚ ako celku. Na národnej úrovni je potrebné implementovať spoločné európske ciele, t.j. zvýšenie investícií do vedy a výskumu, podporu vzdelávania či zlepšenie úrovne zamestnávania mladých ľudí a žien.

Som presvedčený, že sa nám spoločne podarilo vytvoriť funkčnú bázu na konsolidáciu pozície EÚ ako najväčšej svetovej ekonomiky. Opatrenia, ktoré sú už v platnosti, spolu s odporúčaniami z konca mája 2012 zabezpečia, že európska ekonomika bude omnoho silnejšia a odolnejšia voči budúcim krízam.

Moja vízia v horizonte roku 2020 je teda optimistická - Európu vidím naďalej ako najsilnejšiu svetovú ekonomiku so zdravými verejnými financiami a udržateľným rastom, ktorý bude vychádzať z inovácií, moderných technológií a z dominantnej pozícii EÚ z hľadiska svetového obchodu. Preto verím, že toto desaťročie môže ešte stále patriť EÚ!

 

Maroš Šefčovič
podpredseda Európskej komisie

 

Text bol pôvodne publikovaný 6. júla 2012 v denníku Hospodárske noviny ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?