Angela, markíza Eurozóny

Autor: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku | 3.3.2013 o 13:06 | Karma článku: 2,56 | Prečítané:  310x

Dlhová kríza v Európe (opäť) ukázala, že v čase všeobecnej recesie je hospodárska spolupráca omnoho jednoduchšia, než keď je sila ekonomík členských štátov rôzna. Aj keď spolupráca by mala byť v záujme každého štátu.

O kľúčovej úlohe Nemecka a kancelárky Angely Merkelovej pri riešení krízy sa toho povedalo už mnoho, väčšinou nie moc lichotivého. Svetoví lídri, medzinárodné organizácie, a aj niektorí ekonómovia označujú nerozhodnosť kancelárky za hlavný dôvod pretrvávajúcich problémov európskych bánk a po uši zadlžených vlád. MMF, napríklad, vo svojej záverečnej správe z roku 2012 vyzval lídrov eurozóny, aby prijali Berlínom zamietnuté opatrenia.

Ak vynecháme Nemecko, zvyšné krajiny eurozóny sa dnes zhodujú najmä v otázke bankovej únie, ktorej okamžité zavedenie žiadal od európskych lídrov medzi inými aj MMF. Navrhovaná banková únia by mala zahŕňať celoeurópsky systém ochrany vkladov, samostatný orgán na riešenie krízových situácií podporený krízovým fondom a spoločný dozorný rámec. V strednodobom horizonte je najväčšou výzvou fiškálna integrácia a určitá forma spoločného dlhu a dlhodobou prioritou sú štrukturálne reformy podporujúce rast. Ak by sa takýto plán podarilo prijať, mohol by to byť prvý krok na dlhej ceste naspäť k rastu a finančnej stabilite v Európe.
Angela Merkelová však neustupuje, čím sa stále viac izoluje a ocitá pod tlakom na medzinárodných samitoch. Teoreticky, rýchle riešenie dlhovej krízy by malo vyhovovať práve Nemecku. Zabránilo by takmer katastrofickému zničeniu bohatého menového klubu a udržalo svetový rast, na ktorý sa spoliehajú nemeckí exportéri. Angela Merkelová hovorí, že európski politici urobia „čokoľvek, čo bude nevyhnutné" na záchranu eura, no zároveň odmieta návrhy, ktoré ležia pred ňou na stole. Prečo?

Po prvé, tieto návrhy by sa v Nemecku veľmi ťažko politicky presadzovali. Záväzky Nemecka už teraz príliš zaťažujú nemeckých daňových poplatníkov a dokonca vnášajú na trh pochybnosti o fiškálnom zdraví Nemecka. Napríklad preto, že zavedenie spoločných európskych dlhopisov by síce znížilo náklady na financovanie dlhov problémových ekonomík, ale za cenu vyšších dlhových nákladov pre Nemecko. Rovnako tak, banková únia vo svojej podstate vnáša do systému poistný mechanizmus, ktorý redukuje náklady bánk v problémových ekonomikách, no opäť na úkor daňových poplatníkov v krajinách, ktoré sa správajú zodpovedne.

Po druhé, hoci existuje široký konsenzus (dokonca aj v samotnom Nemecku), že vyhnúť sa dezintegrácii eura je v záujme Nemecka, analýza nákladov a prínosov už až tak jednoznačná nie je. Z pohľadu suverénneho štátu sa dajú náklady spojené s akoukoľvek formou spoločného záväzku pomerne presne vyčísliť. Skutočný prínos takejto vzájomnej pomoci sa naopak skladá z veľkého množstva čiastkových, ťažko hmatateľných výsledkov, ktoré prichádzajú postupne počas veľmi dlhého obdobia. A navyše, nikto dnes nedokáže zaručiť, že tieto opatrenia budú znamenať naozaj dlhodobé riešenie situácie.

Nakoniec, Angela Merkelová nesúhlasí s postupným zavádzaním reforiem, čo je typické práve pri dlhodobých štrukturálnych opatreniach. Inými slovami, podporuje názor výborne sformulovaný profesorom Raghuram Rajanom z University of Chicago, že „Šetriť bolí už dnes, a preto zajtrajšiemu šetreniu ešte ťažšie veriť."

Získať podporu Angely Merkelovej, bez toho, aby sa zmenil postoj nemeckej verejnosti alebo bez prepadu nemeckej ekonomiky do recesie, bude pre ostatné krajiny eurozóny náročná úloha. Práve tieto štáty sa však iba veľmi málo snažia rozptýliť obavy nemeckých daňových poplatníkov. Príkladom je nedávne rozhodnutie francúzskej vlády znížiť vek odchodu do dôchodku na 60 rokov. Takéto kroky iba sťažujú pozíciu nemeckej kancelárky, ktorá sa ocitá zoči-voči čoraz euroskeptickejším daňovými poplatníkom v Nemecku, v ktorom je hranica dôchodkového veku 67 rokov. A tak nám zostáva posledná možnosť, ako si získať podporu Angely Merkelovej - „synchronizované potopenie do recesie".


Richard Varghese
Analytik Chatham House, Londýn

 

 

Text bol pôvodne publikovaný 13. júla 2012 v denníku Hospodárske noviny ako súčasť série komentárov analytikov európskych think-tankov o budúcnosti ekonomickej spolupráce členských štátov EÚ. Text vyjadruje názor autora a nemožno ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?